Preskočiť na obsah

Pohmat

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Pohmat (iné názvy: vyšetrenie pohmatom/hmatom, lekársky pohmat, palpácia (z lat. palpatio = hladkanie, poklepkávanie, ohmatávanie, chvenie), palpovanie)[1] je jedna zo súčastí fyzikálneho vyšetrenia pacienta lekárom. Vyšetrenie pohmatom má viacero cieľov:

  • zistiť prípadnú zvýšenú citlivosť a bolestivosť na tlak v určitom mieste
  • zhodnotenie pružnosti či presiaknutia kože a podkožia
  • zhodnotenie svalového tonusu a svalovej sily
  • zhodnotenie záchvevov, vibrácii a nárazov - tep, údery srdca, zášklby svalov a podobne
  • posúdenie tvaru, veľkosti a konzistencie hmatom vyšetriteľných častí tela (vrátane vyšetrenia cez telesné otvory v dosahu prsta)

Pri palpácii leží pacient väčšinou v polohe na chrbte, no existujú i rôzne špeciálne manévre, ktoré umožňujú lepšie palpačne vyšetriť jednotlivé časti tela či orgány - napríklad chvenie hrudníka sa vyšetruje v polohe v sede priložením celej dlane na povrch hrudníka. Pohmatové vyšetrenie brucha sa začína vždy čo najďalej od oblasti, kde pacient udáva bolestivosť a toto miesto sa vyšetruje až nakoniec (dôvodom je, že prípadné obranné mechanizmy, najmä zvýšenie svalového napätia brušnej steny ako reakcia na bolesť, by zhoršili kvalitu vyšetrenia jeho ostatných častí). Brucho sa vyšetruje jednou i obomi rukami, pričom hmatajú len brušká 2. - 4. prsta.

  • KORDAČ, Václav. Vnitřní lékařství - Úvod do oboru a vyšetřovací metody. Praha : Univerzita Karlova, 1989. 60-044-89. (česky)
  1. KÁBRT, Ján. Stručný lekársky slovník. Martin : Osveta, 1980. ISBN 80-217-0494-2. S. 309.