Preskočiť na obsah

Mars Climate Orbiter

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mars Climate Orbiter
PrevádzkovateľNASA-JPL
VýrobcaLockheed Martin
Typ misie planetárna sonda
Dátum štartu11. december 1998, 18:45:51 UTC
KozmodrómCape Canaveral
Nosná raketaDelta 7425
Zánik23. september 1999
COSPAR ID1998-073A
Kat. číslo25571
Hmotnosťvzletová 633
prázdna 342 kg
Sonda počas predštartových príprav

Mars Climate Orbiter (pôvodne Mars Surveyor '98 Orbiter) bola jedna z dvoch kozmických sond z programu Mars Surveyor '98, druhá bola Mars Polar Lander (pôvodne Mars Surveyor '98 Lander). Tieto dve misie mali študovať marťanské počasie, klímu a pátrať po vode a oxide uhličitom v atmosfére a na povrchu. Získané údaje mali slúžiť na stanovenie teplotných profilov atmosféry, určenie dlhodobých klimatických zmien a úlohu atmosféry v tomto procese.

Ciele misie

[upraviť | upraviť zdroj]

Ciele misie by sa dali zhrnúť do týchto bodov:

  • Denné sledovanie počasia a atmosférických podmienok
  • Pozorovanie zmien povrchu vplyvom pôsobenia vetra a ďalších vplyvov
  • Stanovenie teplotných profilov atmosféry
  • Sledovanie vodnej pary a prachových častíc v atmosfére
  • Hľadanie dôkazov o podobe klimatických podmienok v minulosti

Špecificky bola určená pre štúdium prachových búrok, počasia, mrakov, prachových hmiel, ozónu, distribúcie a presunov prachu a vody, vplyvu topografie na atmosférickú cirkuláciu, atmosférickej odpovede na slnečný ohrev, povrchových čŕt, vetra, erózie a zmeny farieb povrchu. Sonda niesla tieto dve zariadenia na splnenie cieľov: Mars Climate Orbiter Color Imager (MARCI), ktorý mal zhotovovať denné fotografie atmosféry a povrchu vo vysokom rozlíšení a Pressure Modulated Infrared Radiometer (PMIRR), ktorý dovoľoval meranie teploty atmosféry, výskyt vodnej pary a koncentráciu prachu. Sonda mala tiež slúžiť na zhromažďovanie a preposielanie údajov z povrchovej sondy Mars Polar Lander a iných budúcich amerických a medzinárodných misií.

Priebeh letu

[upraviť | upraviť zdroj]

Sonda vzlietla 11. decembra 1998 z kozmodrómu Cape Canaveral pomocou nosnej rakety Delta 7425. Po štyroch korekčných manévroch dorazila 23. septembra 1999 k Marsu. Tam na 16 minút a 23 sekúnd zažihla svoj motor. Pri tomto manévri sa dostala do zákrytu za planétu Mars (z pohľadu zo Zeme). So sondou sa potom už nepodarilo nadviazať spojenie.

Príčina zlyhania

[upraviť | upraviť zdroj]

Uskutočnené vyšetrovanie zistilo, že výrobca sondy, firma Lockheed Martin, vytvoril hlavný motor tak, že pracoval s anglickými mierami (jeho ťah sa udával v librách), kým NASA so sondou komunikovala v metrických mierach (ťah sa udával v Newtonoch). Vďaka tejto chybe sa sonda namiesto plánovaných 140 až 150 km dostala do vzdialenosti iba 57 km od povrchu planéty. Atmosféra ju ale spálila už niekde medzi 80 až 90 km od povrchu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]