Preskočiť na obsah

Iapetos (Titan)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Iapetos (starogrécky: Ἰαπετός, romanizované: Iapetós),[1] tiež Japetus, je v gréckej mytológii Titan, syn Ourana a Gaie[2] a otec Atlasa, Prométhea, Epimethea a Menoitia.

Mytológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Iapetus je jeden z Titanov, o ktorom sa Homér zmieňuje v Iliade, že je uvrhnutý v Tartare spolu s Kronom. Je to Kronov brat, ktorý vládol svetu počas Zlatého veku, ale teraz je po prehranej vojne medzi Titanmi a novou generáciou bohov na čele s Diom spolu s Iapetom uväznený[3] tam, kde k nim nepreniká ani vánok, ani slnečné svetlo.[4]

Ako Iapetova manželka je zvyčajne udávaná Klyména, dcéra Okeána a Tethys (podľa Hésioda a Hygina) alebo Ázia (podľa Apollodóra).

V Hésiodových Prácach a dňoch je Prométheus menovaný ako „Iapetov syn" a matka menovaná nie je. V Hésiodovej Teogónii je však Klymené uvedená ako Iapetova manželka a Prométheova matka. V Aischylovej hre Spútaný Prometheus je Prometheus synom bohyne Themis bez uvedenia otca (ale stále má aspoň Atlasa za brata). V Horátiových Ódach však nájdeme v óde 1.3: „Smelý potomok Iapeta [t. j. Prométheus]... priniesol národom oheň zlým podvodom."

Hésiodos a ďalší grécki učenci považovali Iapetových synov za predkov ľudstva a niektoré z najhorších vlastností ľudstva vraj zdedili po týchto štyroch bohoch, z ktorých každý mal určitú morálnu chybu, ktorá často viedla k ich vlastnému pádu. Napríklad ľstivý a chytrý Prométheus mohol azda predstavovať záludné intrigy, neschopný a bezelstný Epimétheus hlúposť, vytrvalý, najsilnejší a mocný Atlas prílišnú odvahu a arogantný Menoitios neuvážené násilie.[5]

Iapetus bol ako praotec ľudstva stotožnený s Jafetom (יֶפֶת), jedným z troch synov Noema, na základe podobnosti ich mien a tradície,[6][7] čím sa vytvára náväznosť na „Jafetov", t. j. indoeurópanov.

V modernej dobe

[upraviť | upraviť zdroj]

Japetus je mesiac planéty Saturn, ktorú obieha medzi dráhami mesiacov Titan a Féba.

Najbližšia rodina podľa Hésiodovej Teogónie.[8]

Uranos
Gaia
Pontos
Ókeanos
Téthys
Hyperión
Theia
Krios
Eurybia
Potamoi
Oceanidy
Hélios
Seléné
Éós
Astraios
Pallas
Perses
Kronos
Rheia
Koios
Foibé
Hestia
Héra
Hádes
Zeus
Léto
Asteria
Démétér
Poseidón
Iapetos
Klymené (alebo Ázia)
Mnémosyné
(Zeus)
Themis
Atlas
Menoitios
Prometeus
Epimétheus
Múzy
Hóry


Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Možno predgréckeho pôvodu, pozri R. S. P. Beekes, Etymological Dictionary of Greek, Brill, 2009, S. 573–4.
  2. Hésiodos, Teogónia 135. Apollodórova Bibliotheca, 1.1.3
  3. ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 5. doplnené vydanie. vyd. Bratislava : Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3. S. 187.
  4. Homér, Iliada 8.478–481.
  5. Smiley, Charles N. Hesiod as an Ethical and Religious Teacher, The Classical Journal, vol. XVII, 1922; S. 514
  6. Matthew Poole, Commentary on the Holy Bible (1685), vol.1, 26
  7. Robert Graves, The Greek Myths vol. 1 S. 146
  8. Hésiodos, Theogónia 132–138

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Iapetus na anglickej Wikipédii.